O tepelno-technických vlastnostiach okna „hovorí“ súčiniteľ prechodu tepla Uokna alebo Uw (z angl. windov – okno), udávaný v jednotkách W/(m².K). Faktom je, že väčšina ľudí si nevie z tejto fyzikálnej jednotky odvodiť alebo vypočítať energetickú úspornosť, prípadne neúspornosť okna. V tomto príspevku sa pokúsime zrozumiteľne vysvetliť, čo vám tento údaj o okne vyzradí.
Okno – okná sa skladajú z rámu, ktorý sa pripevňuje do obvodového plášťa stavby a okenného krídla, ktoré je s rámom spojené rôznym typom okovania. Okná tak môžu byť fixné, kývne, otváravé, otváravo-sklopné, vyklápacie… Do krídla sa dajú vložiť izolačné dvojsklá či trojsklá. Tieto zásadne ovplyvňujú tepelno-technickú hodnotu celého okna, pretože tvoria 70 % plochy okna. Tento fakt značí, že okno si možno vybrať z viacerých tepelno-technických možností a voľbou niektorej z možností sa ovplyvňuje spotreba tepla v stavbe. Dá sa teda povedať, že cez okno vždy unikne určité množstvo tepla (z vykurovaných miestností) a jeho výšku ovplyvňuje tepelno-technická kvalita „súčiastok“, z ktorých sa okno u výrobcu zostaví. Uvažujúci investor asi položí otázku: Ktomá navrhnúť skladbu okna tak, aby strata tepla cezeň bola ekonomicky prijateľná? V prvom rade by to mal byť projektant, ktorému by malo záležať, aby „jeho“ projekt bol energeticky úsporný. Prikazuje mu to Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov aj vyhláška 311/2009 Z.z. V druhom rade by to mal vyžadovať aj investor – stavebník amal by vytvoriť priestor (aj financiám), aby projektant vypracoval niekoľko variantov, ako sa dajú ušetriť prevádzkové náklady na energie v dome. Žiaľ, informácie z prostredia projektantov hovoria o uprednostnení nižšej ceny za projekt (aj dodávku okien) pred analýzami a hľadaním prevádzkových úspor. V druhomrade sú to výrobcovia okien, avšak toto je „náhradné“ riešenie, ktoré nemusí vždy priniesť očakávaný výsledok a zároveň je to téma na ďalší článok.

 Troška oknárskej – stavebnej fyziky

Okno je komplikovaná konštrukcia, ktorou uniká cez zimu teplo a teplo vniká zasa v lete. Naša predstava o okne je teda taká, aby zimné straty boli čo najmenšie a letné prehrievania zasa minimálne. Týmto parametrom je možné vyhovieť správnou skladbou konštrukcie okna.
Už sme spomenuli, že okno sa skladá z rámu (ktorý je pripevnený do stavby ) a krídla (ktoré je ôznymi druhmi kovania upravené tak, že sa dá otvárať, sklápať…). V krídle je namontované izolačné dvojsklo či trojsklo. U tohto konštrukčného prvku platí, že sklo je najdôležitejšímprvkom skladby okna, nakoľko má najväčšiu plochu z celého okna (rám cca 30 %, zasklenie 70 %) a práve cez túto plochu budú tepelné straty aj energetické zisky v čase slnečných dní najväčšie. Izolačné sklo však musí byť navrhnuté tak, aby jeho minimálna povrchová teplota bola 12,6 °C (kritická teplota rosného bodu), keď sa okná začínajú rosiť.
Kvalitne navrhnuté okno eliminuje aj tzv. „pocit studených nôh“– ide o pocit chladu, ktorý vnímame, keď sme v blízkosti okna s nízkou tepelno-technickou kvalitou. Aj vo vzdialenosti 1 m od okna máme pocit, akoby na nás „padal“ chlad. O kvalite izolačného skla hovorí súčiniteľ prechodu tepla zasklením Ug! Znovu sa teda objavuje hodnota súčiniteľa prechodu tepla U avšak s dolným indexom g (z angl. glass – sklo). Hodnota U sa pri konštrukčnej skladbe okien objavuje ešte raz. Aj rám okna a okenného krídla má tepelno-technickú kvalitu označovanú U hodnotou. Pri okenných rámoch a krídlach sa táto hodnota označuje dolným indexom f, teda U_f (z angl. frame – rám), a táto hodnota je vyjadrením súčiniteľa prechodu tepla cez rám a krídlo okna.

Pri hľadaní odpovede na úvodnú otázku z článku je potrebné zrozumiteľne vysvetliť používané matematické vyjadrenie tepelno-technickej kvality U okna. Na klasifikovanie tepelno-technickej kvality sa používa označenie U_okna = napríklad 1,3 W/(m².K). Toto je zápis fyzikálneho vzorca (súčiniteľa prechodu tepla), ktorý hovorí, koľko W tepla uniká v okamihu cez 1 m² plochy okna, ak je rozdiel teploty medzi exteriérom a interiérom 1 °C. Tento údaj o okne je základným hodnotiacim kritériom, s ktorým „pracujú“ rôzne počítačové programy vypočítavajúce „spotrebu – stratu“ tepla cez plochu okien. Výslednú hodnotu U okna ovplyvňujú, v predchádzajúcom texte spomínané, tepelno-technické vlastnosti použitých rámov a zasklenia. Tieto sa overujú v skúšobných ústavoch meraniami a výpočtami. Keďže okno – okná sa skladajú z rôznych okenných systémov, odlišujúcich sa tepelnoizolačnými vlastnosťami U_f, a rôznych izolačných skiel U_g, ale aj rôznych rozmerov (1 x 1 m, 2 x 1 m, atď..), musí sa výsledná tepelno-izolačná hodnota celého okna vypočítať alebo laboratórne zmerať. Obe metódy sú rovnocenné, avšak výpočtovámetóda je pre projektantskú prax výhodnejšia, pretože je rýchla. Vzorec pre výpočet súčiniteľa prechodu tepla sa riadi normovanou výpočtovou metodikou, ktorá zohľadňuje, že na stavebný trh vstupujú výrobcovia rôznych typov profilov pre výrobu rámových konštrukcií okien a že do jednej rámovej konštrukcie sa môžu aplikovať rozličné druhy zasklenia. Zároveň sa predpokladá, že konkrétne komponenty okna (rámy aj sklá) majú zo zákona o preukazovaní zhody autorizovanou osobou určené hodnoty súčiniteľa prechodu tepla:

- zasklenia U_g vo W/(m².K)

- rámovej konštrukcie U_f vo W/(m².K).

Potom sa výsledná hodnota súčiniteľa prechodu tepla okna určí výpočtom podľa európskej normy STN EN ISO 10077-1, prijatej do systému slovenských technických noriem podľa tohto vzorca:

 Kde A_f je plocha rámov v m2,

A_g – plocha zasklenia v m2,

Ψ_g – lineárny stratový súčiniteľ vo W/(m.K) distančného rámika izolačného dvojskla či trojskla,

I_g – obvod zasklenia v krídle (m).

Zo vzorca vyplýva, že výslednú hodnotu okna ovplyvňuje pomerná plocha zasklenia a rámovej konštrukcie, geometria okna, konštrukcia okna (jednokrídlové, dvojkrídlové), počet a dĺžka priečnikov, združovanie okien, tepelno-technické vlastnosti zasklenia, rámu a okraja izolačného zasklenia. A tak okno rozmerov 1 m x 1 m s dvojsklom bude mať inú hodnotu U_okna ako okno rozmerov 2 m x 1 m s trojsklom či okno združené z niekoľkých kusov. Pretože existuje veľmi veľa materiálov, z ktorých sa okná vyrábajú, čo má za následok, že veľa je aj konštrukčných riešení, a aby sa dala tepelnoizolačná kvalita okien porovnávať (napr. ako spotreba automobilov), európske „oknárske“ autority zaviedli pojem „okenná jednotka“ a táto sa používa pri skúšaní okien v celej EÚ. Ide o okno referenčného rozmeru 1,23 (šírka) x 1,48 (výška) a aj v našej legislatíve je tento pojem zavedený (STN – HN 14351-1+A1). Pre toto okno sa vypočítavajú a merajú vo všetkých skúšobniach hodnoty Uokna, konkrétnej konštrukčnej skladby. Takto sa vie zmerať či vypočítať a následne vyhotoviť dôveryhodný protokol o dosiahnutých tepelnotechnických vlastnostiach konkrétneho konštrukčného riešenia a okná sa dajú tepelno-technicky porovnávať.

 Názorný príklad vám pomôže

Snáď vám trocha oknárskej teórie pomohlo v základnej orientácii. Nakoľko však sme si vedomí, že hodnotu Uokna prevažná väčšina z nás, zákazníkov ešte stále považuje „len“ za zápis fyzikálnych jednotiek, ktoré si nevieme predstaviť v reálnom objeme spotreby tepla, pokúsime sa vám na príklade porovnania tepelných strát  prepočítaných na spotrebu m3 plynu dvoch konštrukčných skladieb okna ukázať, ako sa straty líšia (ako keď porovnáte spotrebu pri dvoch autách na 100 km). Výpočet spotreby tepla oknom – čitateľa musíme upozorniť, že pre lepšiu názornosť v tomto príspevku porovnávame len tepelnú spotrebu – stratu (nie solárne zisky!) okna v referenčnom rozmere (š) 1,23 m x (v) 1,48 m.
Prvé okno je okno drevené MAKROWIN 88G2 s certifikátom pre pasívne domy (drevený rám s integrovanou izoláciou (š) 88 mm, izolačné trojsklo, plastový dištančný rámik, U_okna 0,685 W/(m².K). Druhé okno – štandardné, cenovo najviac uprednostňované zákazníkmi drevený rám, (š) 68 mm, izolačné dvojsklo, hliníkový dištančný rámik, Uokna 1,7 W/(m².K).
Lokalita Bratislava, mesiac – január, priemerná teplota 1,6 °C (údaj z HMÚ BA). Už sme čitateľovi definovali, že údaj U_okna je okamžitá tepelná strata. Výpočet tepelných strát stavieb sa však počíta na 1m² „obalu“ stavby (teda aj okna) za rok v jednotkách kWh/m²/rok.
Počítačové programy preto musia vo svojej štruktúre mať zakomponovaný koeficient, ktorý prevádza okamžitú tepelnú stratu na požadovaný údaj reálnej straty za konkrétne časové obdobie. Preto bol zavedený pojem hodinostupne. Tento údaj súčasne zohľadňuje kolísanie teploty v mesiaci, počas dňa aj hodín. Hodinostupne (označujú sa ako G_t) sú v každom mesiaci iné (odvíjajú sa z priemernej dennej teploty počas mesiaca a lokality). V našom prípade (január) predstavujú 16,070 kKh (kiloKelvinhodiny). Pre porovnanie: január – oblasť Žilina 17,33 kKh. Aby sme zistili skutočnú spotrebu tepla cez plochu okna, musíme plochu referenčného okna (1,23 x 1,48 = 1,82 m²) vynásobiť okamžitou spotrebou U_okna= 0,685 W/(m².K), vypočítanou podľa už vysvetľovaného vzorca v časti o fyzike okna. Takto získanú hodnotu (1.246 W/K) musíme vynásobiť hodnotou – hodinostupňami za január (16,070 kKh). Dostaneme výsledok, že tepelná strata prvým oknom je za mesiac január 20,03 kWh. Tento údaj, kWh, musíme „previesť“ na reálne m³ plynu. Z faktúr SPP je možné získať údaj, že 1 m³ plynu predstavuje pre oblasť Bratislava 10,602 kWh energie. Tepelná strata oknom je za mesiac január 20,03 kWh. Keď si tento údaj vydelíme hodnotou 10,602 kWh (SPP), zistíme, že reálna strata oknom pre pasívny dom je 1,889 m³ plynu za mesiac. Teraz si porovnáme „pasívne okno“ s oknom „štandardným“, cenovo najviac žiadaným zákazníkmi. Metodika výpočtu spotreby (strát) Uokna druhej konštrukčnej skladby s izolačným dvojsklom a konštrukčnou hĺbkou rámu 68 mm – U_okna IV68 = 1,7 W/(m².K) je totožná ako v prvom príklade. Plocha okna je totožná, hodinostupne totožné – iba tepelné straty predstavujú cez okno až 49,72 kWh [1,82m² x 1,7 W/(m².K) x 16,07 kKh]. Prevedením straty 49,72 kWh na m³ plynu (10,602 kWh) získame údaj, že okno č. 2 „spotrebuje“ za mesiac január 4,68 m³ plynu. Rozdiel spotreby plynu je +2,8 m³ v neprospech okna druhej konštrukčnej skladby, čo predstavuje spotrebu o 148 % vyššiu, ako má kvalitné drevené okno. Náš modelový príklad výpočtom platí aj pre okná z plastu, hliníka…
Aby sme vám to názorne ukázali, požiadali sme o „pomoc“ oknársky softér firmy Rehau, ktorý je dostupný na internete tejto spoločnosti. Znova porovnáme dve konštrukčné skladby plastových okien. Prvou je skladba okna pre pasívny dom – profil Rehau Geneo PHZ, stavebná hĺbka 80 mm, Uf = 0.79W/(m².K), izolačné trojsklo, polymérový dištančný rámik, Ug = 0.60 W/(m².K).
Výpočtová tepelnoizolačná hodnota Uokna bola softvérom vypočítaná: U_okna = 0.76 W/(m².K).

Druhou skladbou okna, ktorú budeme porovnávať, je verzia okna, označovaná ako Basic-dizajn. Rám je široký 64 mm, U_f = 1.6 W/(m².K), izolačné dvojsklo, hliníkový dištančný rámik U_g =1.1 W/(m².K).
Výpočtová tepelnoizolačná hodnota Uokna bola softvérom vypočítaná: U_okna = 1.5 W/(m².K).

Ďalší krok nášho modelového príkladu je porovnanie „spotreby“ plynu týchto dvoch plastových okien. Aby sme zistili skutočnú výšku tepelných strát, musíme zopakovať metodiku výpočtu ako u drevených okien, t.j. plochu referenčného okna (1.82m²) musíme vynásobiť hodnotou U_okna=0.76 W/(m².K) a túto vynásobiť hodinostupňami za mesiac január (16,07 kKh). Výsledok je údaj tepelnej straty 22.22 kWh. Po prevode na m³ plynu (10.62) dostávame údaj, že prvé okno „spotrebuje“ za mesiac 2.09 m³ plynu. Túto istú metodiku použijeme aj pre okno s názvom Basic a dostaneme údaj „spotreby“ plynu vo výške 4.13 m³ (!). Rozdiel v neprospech „slabšieho“ okna je 2.04 m³ (!), čo predstavuje spotrebu o 100 % vyššiu, ako má kvalitné okno.

 Kto „počtuje“, ten ušetrí

Porovnanie „spotreby“ referenčných okien (drevo, plast) v dvoch konštrukčných skladbách (štandardné okno a okno pre „pasívny“dom), ktorú sme vypočítali v predchádzajúcich častiach príspevku, jednoznačne hovorí, že zo strany investorov – stavebníkov je potrebné venovať oveľa viac pozornosti údaju U_okna, ako mu venujú doteraz. Ukázali sme vám, že okno s vyššou tepelno-technickou kvalitou (okno pre „pasívny“ dom v oboch materiálových skladbách) „ušetrí“ mesačne až 2,8 m³ plynu. Za celú vykurovaciu sezónu, ktorá trvá 6 – 7 mesiacov v roku, teda ušetríme jedným oknom cca 16,8 – 19.6 m³ plynu. Rodinné domy mávajú 8 -10 okien. Ak teda na kvalitnejších oknách ročne ušetríme cca 168 -196 m³, čo je asi 10 % celoročnej spotreby plynu (slovenské RD majú „štandardnú“ ročnú spotrebu 2000 – 2500 m³ plynu), tak za desať rokov prevádzky ušetríme plyn približne na jednoročnú prevádzku. Za 30 rokov užívania (toľko je odhadovaná morálna životnosť okien, fyzická je ešte vyššia), nám kvalitné okná určite niekoľkonásobne vrátia rozdiel ceny, ktorú dnes zaplatíme pri zakúpení tepelnotechnicky kvalitnejších okien, ako by sme zaplatili za štandardné okná. Ceny plynu, napriek dočasným poklesom, budú len a len stúpať  (kde budú za 30 rokov, to dnes nedokáže povedať nikto), a tak sa investorom – stavebníkom určite oplatí uprednostňovať vyššiu tepelno-technickú kvalitu okien. Tie sú síce drahšie, ako je cena štandardných okien, avšak z dlhodobého hľadiska majú podstatne lepšie parametre ekonomickej návratnosti.

 Ing. Pavel Kleskeň, Ing. Dušan Majer, Makrowin, s.r.o.
Publikované v časopise Dom a Byt

Čítaj celý článok kliknutím na .pdf dokument.

Prepočet spotreby okna (pdf, 195.95 kB)

MAKROWIN 88G2

 Je už známe, že tepelnotechnická kvalita akéhokoľvek oknamôže byť znehodnotená  nesprávnou montážou do obvodovej konštrukcie. Riešení a aj materiálov na správnu montáž je dostatok. Jednou z možností je prekrytie určitej časti rámu okna zatepľovacím systémom. Zmôjho pohľadu je toto riešenie najsprávnejšie, nakoľko sa týmto riešením eliminuje aj tzv. lineárny stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna. Často sa však stretávam s požiadavkou (hlavne ženskej časti zákazníkov), aby sa pekný drevený rám okna tepelnou izoláciou prekryl minimálne. Zákazníci požadujú max. 1 cmfasádneho izolantu, ktorýmsa prekryje len “montážna pena“ a z pohľadovej šírky rámu okna, ktorá je cca 8 cm, skoro nič neprekryje. Splnením tejto požiadavky zákazníka sa však nesplní požiadavka na elimináciu tepelnéhomosta. Ak staviate energeticky úsporný dom, je ťažké vyhovieť tejto požiadavke investora, pretože, ako somuž uviedol, pripojenie okna je veľmi rizikové z dôvodu straty tepla. Pri výstavbe akéhokoľvek domu teda platí, že každý detail osadenia okna je špecifický a pri pasívnomdome je potrebné konkrétne riešenie zvážiť a overiť výpočtom. Zároveň platí, že okno musí byť správne osadené aj v stavebnom otvore.
Z pohľadu komplexného prístupu k šetreniu tepelnej energie cez obal stavby platí požiadavka, že osadenie okna v obálke energeticky pasívneho domu je potrebné navrhnúť tak, aby tepelný most osadenia okna bol minimalizovaný a v pripojovacej škáre sa nedosahovala kritická povrchová teplota kondenzácie vodnej pary (12,6 °C), ktorá môže spôsobiť tvorbu plesní v mieste osadenia okna. Ideálnym miestom je osadenie okna do tepelnoizolačnej roviny obvodového plášťa, pretože tým sa podstatne zmenšuje tepelný most osadenia okna. Nevýhodou tohto riešenia je vyššia cena montáže.

Ďalší dôvod správneho zateplenia rámu okna je fakt, že u pasívnych domov hodnotu tepelného mosta osadenia okna je potrebné zadať do energetického výpočtu tepelných strát vo výpočtovom programe PHPP, ktorým sa vypočíta energetická bilancia pasívneho domu. Výpočet tepelného mosta osadenia okna sa vykonáva špeciálnym softwarom pre stavebnú tepelnú techniku umožňujúcu výpočty dvojrozmerných (2D) tepelných polí, ktoré v porovnaní so zjednodušenými výpočtovými metódami dávajú presnejšie výsledky (pozri obrázky, ktorými ilustrujeme technické riešenia pripojovacej škáry dreveného okna). Otázka, ktorú chceme v tomto príspevku zodpovedať, znie nasledovne: Koľko cm rámu okna je potrebné prekryť izoláciou, aby lineárny stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna (Ψ) bol dostatočne nízky pre maximálne zminimalizovanie tepelných strát. Ukážeme si tieto situácie na príklade s osadením dreveného okna z našej produkcie (Makrowin 88G2), ktoré je vhodné pre zabudovanie pre pasívne domy.

 Drevené okno MAKROWIN 88G2

Uf = 0,76 W/(m2.K)

Ug = 0,6 W/(m2.K)

Ψ g = 0,029 W/(mK)

 Obvodový plášť pasívneho domu, do ktorého sa okno vkladá, pozostáva: vápennopiesková tehla, hrúbka 175 mm, λ = 0,990W/(mK), zatepľovací systém, v ktorom je použitá izolácia Neopor, hrúbka 300 mm,
λ = 0,032 W/(mK), vnútorné omietky hrúbky 20mm…. celková U hodnota steny U = 0,102 W/(m2.K).

Zhrnutie výsledkov:

Cieľom tohto príspevku bolo čitateľom – neodborníkom vysvetliť, ako minimalizovať lineárny stratový súčiniteľ tepelného osadenia okna MAKROWIN 88G2, zabudovaného v obálke pasívneho domu, ktorý sa zlepšuje prekrytím rámu okna tepelnou izoláciou (pozri tabuľku). Pre osadenie okna MAKROWIN 88G2 v obvodovom plášti pasívneho domu v tomto prípade postačuje aj prekrytie rámu okna 3 cm tepelnou izoláciou. K dobrému výsledku prispel aj spôsob osadenia okna do roviny tepelnej izolácie.

Je na rozhodnutí projektanta EPD a investora, ktorú alternatívu zvolí vzhľadom na očakávanú hodnotu mernej potreby tepla na vykurovanie pasívneho domu.

Ing. Duša Majer, Makrowin, s.r.o.
Publikované v časopise Dom a Byt

Čitaj celý článok kliknutím na .pdf dokument

DaB_2012_1-2_tepleny most (pdf, 708.69 kB)

Drevené okno MAKROWIN 78

Drevené okno MAKROWIN 88

Taktiež tepelnoizolačné vlastnosti dreva sú výborné a vysoká trvácnosť dreva zaručí aj dlhú životnosť okien. Samotná štruktúra dreva zaručuje, že drevo má relatívne nízky súčiniteľ dĺžkovej rozťažnosti a tak tvarová stálosť drevených okien je veľmi vysoká aj pri použití tmavších odtieňov povrchových úprav. Ďalším benefitom dreva je jeho vyššia objemová hmotnosť ako ostatné oknárske materiály, a tak útlm zvuku je u drevených okien vyšší o 2 – 3 dB, lebo platí, čím vyššia je objemová hmotnosť materiálu, tým lepšie tlmí hluk. Drevené eurookná sa vyrábajú z vysoko kvalitných hranolov, ktoré sa lepia z troch alebo štyroch lamiel výberového dreva s radiálnym a poloradiálnym sklonom vlákien. Tým sa zabezpečí tvarová stálosť a stabilita okna. Odporúčame vyberať eurookná zo štvorstenného hranola v stavebnej hĺbke 78 mm či 88 mm, ktorý umožňuje použitie trojskiel s nízkym súčiniteľom tepelnej priestupnosti Ug=0,6 W/m2K, čím sa získa okno vhodné aj pre domy s nízkou spotrebou energií potrebnej na vykurovanie. Veľmi často sa však ako negatívna vlastnosť používa argument o nutnej údržbe okien, pretože povrchové lazúry, ktoré sa pre ochranu dreva používajú, dlhodobo neodolávajú UV žiareniu. Áno, toto je fakt. Málokto si však uvedomuje, že farebné zmeny od vplyvu počasia sú u plastov, žiaľ, nezvratné. Pri pravidelnom ošetrovaní drevených okien sa ich životnosť predĺži, ale aj pri akokoľvek zanedbanej údržbe je možné dreveným oknám obrúsením poškodeného náteru a jeho obnovou prinavrátiť predchádzajúci vzhľad.

Drevohliníkové okná

Drevohliníkové okná MAKROWIN

Nové technológie a konštrukčné riešenia systémom drevo-hliník riešia aj tento problém. Hliníkový systém osadený z exteriérovej strany okna zvyšuje odolnosť okien proti poveternostným vplyvom a z interiérovej strany priznaná štruktúra dreva ponúka pocit tepla a otvára možnosti pre všetky typy dizajnovej tvorby interiéru. Dá sa konštatovať, že z vlastností oboch použitých materiálov drevohliníkové okná využívajú tie najlepšie vlastnosti. Z hliníka napríklad minimálne nároky na údržbu, stálofarebnosť, lebo sú použité vypaľované (komaxitové) farby a z dreva zasa jeho prírodnú krásu či tepelno-technické vlastnosti.

Hliníkové obloženie chráni prírodné drevo podobne ako ho chránila kôra na strome. Navyše technológia spojenia hliníka a dreva umožňuje plynulé odvetrávanie pries – toru medzi obložením a drevom, a nevytvára podmienky pre tvorbu plesní a usádzanie nečistôt. Hliníkové obloženie predlžuje životnosť dreveného okna niekoľkonásobne. Hliníkové obloženie je možné plne prispôsobiť povrchu dreveného okna voľbou príslušných rozmerov, ktorých je široký výber a môže byť použité prakticky pre všetky typy okien. Hliník nenarušuje celistvosť dreveného okna, ani jeho tepelno a zvukovo-izolačné vlastnosti. Navyše drevohliníkové okno môže esteticky dotvoriť fasádu domu voľbou vhodného farebného odtieňa a zlepšiť celkový vzhľad stavby, pretože hliníkové obloženie je farebne stabilné. Tieto okná teda ponúkajú maximálnu kvalitu. Súčasné trendy dizajnu okien uprednostňujú štíhle hranaté tvary a práve hliníkový profil upevnený na rám a okno s precízne vypracovaným spojom vertikálnych a horizontálnych častí spĺňa tieto požiadavky. Pokiaľ by ste sa rozhodli pre drevohliníkové okná na vašom dome, naši pracovníci vám poskytnú všetky potrebné detaily. Nielen tie ktoré budete potrebovať v projektovej príprave, ale aj správne osadenie okna a jeho napojenie na obvodový plášť.

Ing. Dušan Majer, Makrowin
Publikované v časopise Dom a Byt

Čítaj celý článok kliknutím na .pdf dokument

Súčastný trend drevo-hliníkové okná (pdf, 879.06 kB)

Viac sa dozviete na našom blogu:
Najčastejšie príčiny poškodenia drevených okien (3. časť)

Viac sa dozviete na našom blogu:
Najčastejšie príčiny poškodenia drevených okien (2. časť) 

Viac sa dozviete na našom blogu:
Najčastejšie príčiny poškodenia drevených okien (1. časť)

Ak vás zaujíma odpoveď na tieto otázky viac sa dozviete na našom blogu:
Lineárny stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna II.

Ak vás zaujíma odpoveď na tieto otázky viac sa dozviete na našom blogu:
Lineárny stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna

V časopise Dom a Byt sme, v priebehu dlhoročnej spolupráce, už niekoľkokrát predstavovali produkciu oknárskej firmy Makrowin, v ktorých bola vysvetľovaná povrchová úprava drevených okien a jej správne ošetrovanie. Taktiež sme uverejnili mnoho príspevkov o technológiách ošetrenia a údržby povrchových úprav drevených okien, ktorých autormi boli odborníci z firiem distribuujúcich farby, nátery, lazúry… S ľútosťou však musíme konštatovať, že naše rady aj rady výrobcov drevených okien či výrobcov a dodávateľov lazúr na povrchové úpravy, nenachádzajú žiaduce odozvy u majiteľov rodinných domov.     Systematickej údržbe fasády, kde okná patria, sa nevenuje dostatočná pozornosť. Svedčí o tom aj úvodná snímka stavu povrchovej úpravy okien a presklených stien rodinného domu, kam boli pozvaní pracovníci firmy Makrowin – aby poradili, ako opraviť poškodené nátery 11-ročných drevených okien. Pri prvej obhliadke stavu pracovníci zistili, že okná boli vyrobené z eurohranolov, drevina meranty, povrchovo chránené vodouriediteľnou lazúrou s nízkym stupňom ochrany pred UV žiarením (svetlý odtieň náteru má túto vlastnosť) a, žiaľ, okná boli udržiavane veľmi nepravidelne(!), hoci sa jednoduchá údržba odporúča minimálne 2 x ročne. Výsledok nečinnosti je jednoznačný a vyžadoval si veľký sanačný zásah.

Tri spôsoby renovácie.

Odstrániť existujúci stav je možné dvoma štandardnými postupmi.
Prvý variant spočíva v totálnom obrúsení poškodených, v tomto prípade aj nepoškodených lazúr v horných častiach okien, keďže by opravené časti boli pohľadovo odlišné. Po vybrúsení brúsnym papierom (100 – 120) treba naniesť novú povrchovú úpravu, farebnemierne tmavšiu s vyššímstupňom ochrany pred UV žiarením. Veľká prácnosť, prach, dlhá doba realizácie sú charakteristické prvky tejto prvej technológie sanácie náterov.
Druhý spôsob spočíva v použití technológie niektorých z renovačných systémov – napr. Adler Pullex Renovier Grund (renovačný základ) a Adler Pullex Fenster Lasur. V tomto prípade sa povrch lazúry celoplošne jemne obrúsi, zbrúsi sa odlupujúca lazúra, nanesie zjednocujúci renovačný základ, ktorý, žiaľ, prekryje aj kresbu dreva. Ako uzatvárací vrchný náter sa použije náter Pullex Fenster Lasur vo farbe zvoleného odtieňa dreva. Výhodou tejto renovácie je rýchlejší čas realizácie – nie je potrebné brúsiť celoplošne starý náter. Nevýhodou je strata kresby štruktúry dreva.
Treťou možnosťou je „rekonštrukcia“ drevených okien na tzv. okná drevohliníkové. Na rámy a krídla okien sa namontujú pomocou klipu hliníkové profily, ktoré prekrývajú celú pohľadovú plochu rámov a krídel. Výhodou je krátka doba montáže (na dome z fotografie 1. deň) bez stavebného neporiadku, pretože rámy sú pripravené od výrobcu po veľmi presnom zameraní existujúceho stavu. Výhodou tejto technológie sanácie poškodených náterov je tiež odstránenie „budúcej (ne)údržby“ lazúr, nakoľko povrchová úprava na hliníku nie je taká náročná na údržbu. Výhodou je aj zvýšenie odolnosti povrchovej úpravy hliníkových profilov proti UV žiareniu, poškodeniu ľadovcom a pod. Postup prác je jednoduchý a vidieť ho na ilustračných fotografiách.

Odporúčanie k údržbe drevených okien

Povrchová úprava dospela počas vývoja drevených eurookien k veľmi vysokej kvalite a trvanlivosti. Je na škodu, že zanedbávanie či úplné vypustenie jednoduchej údržby vonkajších povrchov okien kazí takému kvalitnému výrobku, ako sú drevené okná, dobré meno. Kvalitná povrchová úprava drevených okien sa skladá z troch vrstiev. Prvú vrstvu nazývame namáčací základ. Nanáša sa na vybrúsené drevo, najčastejšie , máčaním. Impregnačný základ sa viaže priamo na drevenú hmotu a je nositeľom ochranných látok. Vďaka tomuto základu sú okná chránené proti plesni, hubám, škodcom či dokonca proti UV žiareniu. Samotný základ však nie je odolný voči vlhkosti. Ochranu proti vode a vlhkosti zabezpečuje druhá a tretia vrstva. Druhá vrstva – Intermedio, zaručuje drevu odolnosť proti vlhkosti. Tretia vrstva – hrubovrstvá lazúra, sa nanáša striekaním. Okrem odolnosti proti vlhkosti musí byť dostatočne mäkká na to, aby dokázala odolať úderom ľadovca či krupobitia. Lazúra musí byť natoľko elastická, aby zniesla drobné rozmerové zmeny spôsobené zmenou vlhkosti dreva. Napriek tomu je nutná pravidelná starostlivosť o povrchovú úpravu drevených okien, ktorú by sme mohli prirovnať k starostlivosti o lak na našom aute. Intervaly vykonávania údržby sú veľmi závislé od poveternostných podmienok, ktoré v danom čase pôsobili na okná – napr. ak nám na okná napadal ľadovec, určite by sme ich mali skontrolovať. Ďalším signálom na opravu lazúry je, ak sa výrazne zníži lesk povrchovej plochy, avšak na vonkajších plochách ešte nevidno žiadne poškodenie. Ak sa na povrchovej úprave prejavuje odlupovanie alebo sivejúci podklad, je renovačný náter bezpodmienečne potrebný.

Ing. Dušan Majer, Makrowin, s.r.o.
Publikované v časopise Dom a Byt

Čítaj celý článok kliknutím na .pdf dokument

Renovácia okien (pdf, 891.44 kB)

Solar Decathlon  medzinárodná súťaž, ktorá sa pravidelne koná v USA v meste Washington DC. Tento rok sa jej zúčastní 20 tímov z univerzít z celého sveta – USA, Kanada, Nový Zéland, Belgicko a Čína.

Zadanie je navrhnúť a postaviť dom, ktorý:

• je cenovo dostupný, atraktívny a komfortný;
• je pohodlný a má zdravú vnútornú klímu;
• je sebestačný a dodáva energiu pre domácnosť (varenie, upratovanie a zábavu);
• je schopný dodávať potrebné množstvo teplej úžitkovej vody;
• je schopný produkovať rovnaké alebo väčšie množstvo energie ako spotrebuje.

Kde budú drevené okná MAKROWIN 88G2 osadené?

4D HOME TEAM MASSACHUSETTS navrhol rodinný dom pre trojčlennú rodinu, ktorý je postavený z dreva. Dom adaptuje nový prístup k tradičnej architektúre Nového Anglicka.
Táto moderná drevostavba integruje pokročilé technológie s intuitívnym užívateľským rozhraním, ktoré sú prístupné pre všetky vekové kategórie.

Potrebnú elektrickú energiu pre 4D HOME budú dodávať integrované fotovoltické panely, ktoré zároveň zlepšujú vonkajší vzhľad domu. Fotovoltické panely nielenže budú generovať potrebnú elektrickú energiu ale zároveň budú slúžiť ako protislnečná ochrana v lete. Vzhľadom na umiestnenie dovolia v zime preniknúť slnečným lúčom cez okná MAKROWIN 88G2 do interiéru a získané solárne teplo tak prispeje k celkovej úspore energie potrebnej na vykurovanie.

Tepelné čerpadlo bude použité na vykurovanie a aj chladenie drevostavby rodinného domu. Výmeníky tepla budú použité na zachytenie teplého, alebo studeného vzduchu, ktoré by pri klasickom vetraní spôsobovali v zime vysokú stratu tepla a v lete by dom prehrievali. Teplú úžitkovú vodu budú zabezpečovať solárne kolektory.

Viac informácii o projekte:

http://www.youtube.com/watch?v=cUMA7FoC7KQ

Prečo drevené okná MAKROWIN 88G2

Rám okna MAKROWIN 88G2 spĺňa prísne kritéria pre použitie v pasívnom dome. Rám okna posudzoval aj Passivhaus Institut Dr. Wolfgang Feist ─ Darmstadt a po všetkých prepočtoch tento rám získal certifikát o jeho vhodnosti zabudovania v pasívnom dome.
Rám okna je v obvodovom plášti energeticky pasívneho domu prvok s najnižšou povrchovou teplotou a preto sú na rám okna kladené veľmi prísne požiadavky, ktorých splnenie je veľmi náročné a vyžaduje si to dlhodobý vývoj a skúsenosti.

Viac informácií o súťaži Solar Decathlon:
http://www.solardecathlon.gov/

Viac informácií o tíme z Univerzity Massachusetts:
http://4dhome.us/