Viac sa dozviete na našom blogu:
Najčastejšie príčiny poškodenia drevených okien (3. časť)

Viac sa dozviete na našom blogu:
Najčastejšie príčiny poškodenia drevených okien (2. časť) 

Viac sa dozviete na našom blogu:
Najčastejšie príčiny poškodenia drevených okien (1. časť)

Ak vás zaujíma odpoveď na tieto otázky viac sa dozviete na našom blogu:
Lineárny stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna II.

Ak vás zaujíma odpoveď na tieto otázky viac sa dozviete na našom blogu:
Lineárny stratový súčiniteľ tepelného mosta osadenia okna

V časopise Dom a Byt sme, v priebehu dlhoročnej spolupráce, už niekoľkokrát predstavovali produkciu oknárskej firmy Makrowin, v ktorých bola vysvetľovaná povrchová úprava drevených okien a jej správne ošetrovanie. Taktiež sme uverejnili mnoho príspevkov o technológiách ošetrenia a údržby povrchových úprav drevených okien, ktorých autormi boli odborníci z firiem distribuujúcich farby, nátery, lazúry… S ľútosťou však musíme konštatovať, že naše rady aj rady výrobcov drevených okien či výrobcov a dodávateľov lazúr na povrchové úpravy, nenachádzajú žiaduce odozvy u majiteľov rodinných domov.     Systematickej údržbe fasády, kde okná patria, sa nevenuje dostatočná pozornosť. Svedčí o tom aj úvodná snímka stavu povrchovej úpravy okien a presklených stien rodinného domu, kam boli pozvaní pracovníci firmy Makrowin – aby poradili, ako opraviť poškodené nátery 11-ročných drevených okien. Pri prvej obhliadke stavu pracovníci zistili, že okná boli vyrobené z eurohranolov, drevina meranty, povrchovo chránené vodouriediteľnou lazúrou s nízkym stupňom ochrany pred UV žiarením (svetlý odtieň náteru má túto vlastnosť) a, žiaľ, okná boli udržiavane veľmi nepravidelne(!), hoci sa jednoduchá údržba odporúča minimálne 2 x ročne. Výsledok nečinnosti je jednoznačný a vyžadoval si veľký sanačný zásah.

Tri spôsoby renovácie.

Odstrániť existujúci stav je možné dvoma štandardnými postupmi.
Prvý variant spočíva v totálnom obrúsení poškodených, v tomto prípade aj nepoškodených lazúr v horných častiach okien, keďže by opravené časti boli pohľadovo odlišné. Po vybrúsení brúsnym papierom (100 – 120) treba naniesť novú povrchovú úpravu, farebnemierne tmavšiu s vyššímstupňom ochrany pred UV žiarením. Veľká prácnosť, prach, dlhá doba realizácie sú charakteristické prvky tejto prvej technológie sanácie náterov.
Druhý spôsob spočíva v použití technológie niektorých z renovačných systémov – napr. Adler Pullex Renovier Grund (renovačný základ) a Adler Pullex Fenster Lasur. V tomto prípade sa povrch lazúry celoplošne jemne obrúsi, zbrúsi sa odlupujúca lazúra, nanesie zjednocujúci renovačný základ, ktorý, žiaľ, prekryje aj kresbu dreva. Ako uzatvárací vrchný náter sa použije náter Pullex Fenster Lasur vo farbe zvoleného odtieňa dreva. Výhodou tejto renovácie je rýchlejší čas realizácie – nie je potrebné brúsiť celoplošne starý náter. Nevýhodou je strata kresby štruktúry dreva.
Treťou možnosťou je „rekonštrukcia“ drevených okien na tzv. okná drevohliníkové. Na rámy a krídla okien sa namontujú pomocou klipu hliníkové profily, ktoré prekrývajú celú pohľadovú plochu rámov a krídel. Výhodou je krátka doba montáže (na dome z fotografie 1. deň) bez stavebného neporiadku, pretože rámy sú pripravené od výrobcu po veľmi presnom zameraní existujúceho stavu. Výhodou tejto technológie sanácie poškodených náterov je tiež odstránenie „budúcej (ne)údržby“ lazúr, nakoľko povrchová úprava na hliníku nie je taká náročná na údržbu. Výhodou je aj zvýšenie odolnosti povrchovej úpravy hliníkových profilov proti UV žiareniu, poškodeniu ľadovcom a pod. Postup prác je jednoduchý a vidieť ho na ilustračných fotografiách.

Odporúčanie k údržbe drevených okien

Povrchová úprava dospela počas vývoja drevených eurookien k veľmi vysokej kvalite a trvanlivosti. Je na škodu, že zanedbávanie či úplné vypustenie jednoduchej údržby vonkajších povrchov okien kazí takému kvalitnému výrobku, ako sú drevené okná, dobré meno. Kvalitná povrchová úprava drevených okien sa skladá z troch vrstiev. Prvú vrstvu nazývame namáčací základ. Nanáša sa na vybrúsené drevo, najčastejšie , máčaním. Impregnačný základ sa viaže priamo na drevenú hmotu a je nositeľom ochranných látok. Vďaka tomuto základu sú okná chránené proti plesni, hubám, škodcom či dokonca proti UV žiareniu. Samotný základ však nie je odolný voči vlhkosti. Ochranu proti vode a vlhkosti zabezpečuje druhá a tretia vrstva. Druhá vrstva – Intermedio, zaručuje drevu odolnosť proti vlhkosti. Tretia vrstva – hrubovrstvá lazúra, sa nanáša striekaním. Okrem odolnosti proti vlhkosti musí byť dostatočne mäkká na to, aby dokázala odolať úderom ľadovca či krupobitia. Lazúra musí byť natoľko elastická, aby zniesla drobné rozmerové zmeny spôsobené zmenou vlhkosti dreva. Napriek tomu je nutná pravidelná starostlivosť o povrchovú úpravu drevených okien, ktorú by sme mohli prirovnať k starostlivosti o lak na našom aute. Intervaly vykonávania údržby sú veľmi závislé od poveternostných podmienok, ktoré v danom čase pôsobili na okná – napr. ak nám na okná napadal ľadovec, určite by sme ich mali skontrolovať. Ďalším signálom na opravu lazúry je, ak sa výrazne zníži lesk povrchovej plochy, avšak na vonkajších plochách ešte nevidno žiadne poškodenie. Ak sa na povrchovej úprave prejavuje odlupovanie alebo sivejúci podklad, je renovačný náter bezpodmienečne potrebný.

Ing. Dušan Majer, Makrowin, s.r.o.
Publikované v časopise Dom a Byt

Čítaj celý článok kliknutím na .pdf dokument

Renovácia okien (pdf, 891.44 kB)

Solar Decathlon  medzinárodná súťaž, ktorá sa pravidelne koná v USA v meste Washington DC. Tento rok sa jej zúčastní 20 tímov z univerzít z celého sveta -- USA, Kanada, Nový Zéland, Belgicko a Čína.

Zadanie je navrhnúť a postaviť dom, ktorý:

• je cenovo dostupný, atraktívny a komfortný;
• je pohodlný a má zdravú vnútornú klímu;
• je sebestačný a dodáva energiu pre domácnosť (varenie, upratovanie a zábavu);
• je schopný dodávať potrebné množstvo teplej úžitkovej vody;
• je schopný produkovať rovnaké alebo väčšie množstvo energie ako spotrebuje.

Kde budú drevené okná MAKROWIN 88G2 osadené?

4D HOME TEAM MASSACHUSETTS navrhol rodinný dom pre trojčlennú rodinu, ktorý je postavený z dreva. Dom adaptuje nový prístup k tradičnej architektúre Nového Anglicka.
Táto moderná drevostavba integruje pokročilé technológie s intuitívnym užívateľským rozhraním, ktoré sú prístupné pre všetky vekové kategórie.

Potrebnú elektrickú energiu pre 4D HOME budú dodávať integrované fotovoltické panely, ktoré zároveň zlepšujú vonkajší vzhľad domu. Fotovoltické panely nielenže budú generovať potrebnú elektrickú energiu ale zároveň budú slúžiť ako protislnečná ochrana v lete. Vzhľadom na umiestnenie dovolia v zime preniknúť slnečným lúčom cez okná MAKROWIN 88G2 do interiéru a získané solárne teplo tak prispeje k celkovej úspore energie potrebnej na vykurovanie.

Tepelné čerpadlo bude použité na vykurovanie a aj chladenie drevostavby rodinného domu. Výmeníky tepla budú použité na zachytenie teplého, alebo studeného vzduchu, ktoré by pri klasickom vetraní spôsobovali v zime vysokú stratu tepla a v lete by dom prehrievali. Teplú úžitkovú vodu budú zabezpečovať solárne kolektory.

Viac informácii o projekte:

www.youtube.com/watch?v=cUMA7FoC7KQ

Prečo drevené okná MAKROWIN 88G2

Rám okna MAKROWIN 88G2 spĺňa prísne kritéria pre použitie v pasívnom dome. Rám okna posudzoval aj Passivhaus Institut Dr. Wolfgang Feist ─ Darmstadt a po všetkých prepočtoch tento rám získal certifikát o jeho vhodnosti zabudovania v pasívnom dome.
Rám okna je v obvodovom plášti energeticky pasívneho domu prvok s najnižšou povrchovou teplotou a preto sú na rám okna kladené veľmi prísne požiadavky, ktorých splnenie je veľmi náročné a vyžaduje si to dlhodobý vývoj a skúsenosti.

Viac informácií o súťaži Solar Decathlon:
http://www.solardecathlon.gov/

Viac informácií o tíme z Univerzity Massachusetts:
http://4dhome.us/

Nové trendy v zasklievaní významne znižujú náklady na vykurovanie a sú podstatne šetrnejšie k životnému prostrediu. Vykurovaním stavebných priestorov v štátoch EÚ má za následok približne 40 % tvorby CO₂.

Pasívny dom Trendy

V zásade rozdeľujeme budovy na dve skupiny, rezidenčné a nerezidenčné. Pri nerezidenčných budovách, ako sú napríklad kancelárske priestory, obchodné priestory a pod., sa hlavný dôraz kladie na protislnečnú ochranu. Správne navrhnutým izolačným sklom, s čo najnižším solárnym faktorom, to znamená hodnotou g, dokážeme podstatne znížiť celkovú energetickú náročnosť budovy. Počítame s tým, že klimatizovanie je približne 5-krát energeticky náročnejšie ako kúrenie. Pri rezidenčných budovách, ako sú rodinné domy a bytové komplexy, je situácia úplne opačná. Od začiatku výroby izolačných skiel sa všetci výrobcovia sústredili na čo najnižšiu hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U_g. Postupným vývojom nízkoemisných povlakov odrážajúcich infračervené žiarenie (tepelné žiarenie) sa podarilo dosiahnuť pri dvojsklách hodnotu až U_g =1,0 W/m².K, pri trojsklách až U_g = 0,4 W/m².K.

Snahou výrobcov okien k dosiahnutiu čo najnižšie hodnoty U_w je používanie vyššie uvedených skiel. Nízka hodnota U_g však prináša aj nízku hodnotu g. Z toho vyplýva, že čím vyššiu tepelnú izoláciu dosahujeme, tým máme nižšie tepelné zisky zo slnečnej energie. Preto bolo nutné optimalizovať čo najnižšiu hodnotu Ug určenú na  čo najlepšiu tepelnú izoláciu s čo najväčším solárnym faktorom, ktorý využíva tepelné zisky zo slnečnej energie. Riziko prehriatia v južných rezidenčných stavbách je malé, s výnimkou veľkých presklených plôch a zimných záhrad. Pre túto potrebu vyvinula spoločnosť SAINT – GOBAIN GLASS nový produkt určený špeciálne pre izolačné trojsklá – SGG Planitherm LUX. Je to nový nízkoemisný povlak s najlepšou energetickou vyváženosťou aká bola u trojskiel dosiahnutá. Emisivita bola prispôsobená k vykazovaniu čo najlepšieho pomeru medzi tepelným ziskom (hodnota g) a tepelnou stratou (hodnota U_g). SGG Planitherm LUX sa využíva iba pri izolačnom trojskle pod názvom Climatop LUX, pričom povlaky sú umiestnené rovnako ako pri všetkých tepelnoizolačných trojsklách na druhej a piatej pozícii. Optimálna šírka  medzipriestoru pri Climatope LUX je 12 až 14 mm, všetko závisí od druhu použitého plynu (argón, kryptón). Pri zložení trojskla 4-14-4-14-4 Climatop LUX, povlak na pozícii dva a päť, dosahujeme pri 90 percentnom naplnení argónom hodnotu Ug = 0,7 W/m².K, pri zložení trojskla 4-12-4-12-4 Climatop LUX a 90 percentnom naplnení kryptónom až hodnotu Ug = 0,6 W/m².K.

Výsledok vývoja novej nízkoemisnej vrstvy je taký, že solárny faktor má hodnotu až g = 0,62. Pri týchto spomenutých výborných parametroch je aj veľmi dobrý prestup svetla TL = 73 %. SGG Planitherm LUX je nový povlak, ktorý je odlišný od už známeho povlaku SGG Planitherm MAX. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že povlak je nanesený na bežnom skle, na rozdiel od Planithermu MAX, ktorý má povlak na extra čírom skle. Tento povlak je prispôsobený tak, aby dosahoval čo možno najviac solárnych ziskov. SGG Planitherm LUX je určený pre aplikácie, kde je ožadovaná energetická vyváženosť medzi solárnym ziskom a tepelnou izoláciou. Jeho emisivita vylepšuje všetky viditeľné parametre a celkový vzhľad. Podanie farieb v transmisii a aj v reflexii je veľmi vysoké. To znamená, že skreslenie farieb cez sklo je veľmi malé. V trojskle sa zvyšuje U_g iba o 0,1 W/m².K v porovnaní s bežne používaným Climatopom ULTRA N. Navyše s porovnaním s cenou trojskla Climatop ULTRA N neprichádza k dramatickému zvýšeniu ceny, ale v porovnaní s Clima-topom MAX je podstatne lacnejší. Ak by som mohol v závere zhrnúť SGG Planitherm LUX, tak pre tento nový produkt platí, že je určený hlavne pre zasklenie rezidenčných budov. Má vysoko priaznivú tepelnú bilanciu, lebo získava veľké množstvo solárneho tepla. Vďaka tejto vlastnosti redukuje množstvo vynaloženej energie na kúrenie. Kvôli vysokému prestupu svetla umožňuje získavať veľké množstvo prirodzeného svetla, a tým šetrí spotrebu energie na umelé osvetlenie. Navyše toto zasklenie poskytuje väčší komfort bývania redukovaním chladu v zime v blízkosti presklených plôch. SGG Climatop LUX preto prispieva aj k príjemnému pocitu tepla domova.

Publikované v časopise DOM a BYT

Čítaj celý článok kliknutím na pdf dokument…

Dom a Byt 01/2011 (pdf, 534.5 kB)

Každý stavebník stavajúci rodinný dom (výnimka neexistuje) musí raz riešiť základný problém výberu výplní stavebných otvorov (okná, dvere). Problém má niekoľko okruhov. Žiaľ, stavebníci sa zväčša zameriavajú len na dve otázky. Z čoho? a Čo ma to bude stáť? Až potom možno príde otázka – budem mať dvojsklá alebo trojsklá?

Nemôžeme obviňovať stavebníkov, že ostatné veľmi dôležité otázky hodnotiace kvalitu okien, ktoré v konečnom dôsledku zabezpečujú komfort obydlia, sú v ich malej, ba skôr nijakej pozornosti. Stavebníci nie sú špecialisti, a tak sa musia spoliehať na informácie od predajcov v dobrej viere, že informácie, ktoré od nich dostanú, sú objektívne. Nie vždy je to tak, a preto sa množia rady nespokojencov.

Cena by nemala byť limitujúcim faktorom
Aby sme vás, milí čitatelia, uviedli do problematiky, ktorú vám chceme objasniť v skratke, trocha zjednodušene popíšeme, ako sa uskutočňuje „obchodné“ rokovanie u predajcu okien. Prvý kontakt je zvyčajne telefonický či e-mailový, keď si stavebník podľa akéhosi kľúča vyberie z množstva inzerujúcich firiem tie, s ktorými chce začať rokovania. V tomto rozhovore sa dozvie základné informácie o materiáloch, ktoré firma či obchodné zastúpenie spracováva, aké sú jeho prednosti  a stručne je informovaný o variantných riešeniach konštrukčnej skladby „okien“. Končí to informáciou, že stavbu treba zamerať, aby sa dala spracovať konkrétna cenová ponuka, o ktorej sa dá v budúcnosti zodpovedne rokovať. Stavebník a predajca sa teda dohovoria sa stretnutí na stavbe. Nasledujúca návšteva sa nesie v chodení po rozostavanom objekte – majiteľ vysvetľuje predstavu o otváraní okien, meraní otvorov a časovaní dodávky okien, aby si stavebník mohol organizovať postup stavebných prác podľa svojej predstavy. Predajca okien stavebníka „len tak mimochodom“ oboznámi s informáciou, že „jeho profil“ dovoľuje aj inštaláciu izolačných trojskiel, ktoré sú energeticky efektívnejšie – no sú však drahšie. Zákazník ukončí „debatu“ vetou – urobte teda aj cenu za trojsklá. Keď prídeme na prerokovanie do obchodnej kancelárie, posúdime aj túto možnosť. O energetickom prínose trojskiel, ich skladbe, konkrétnych úsporách pre užívateľa v zime či o problémoch s teplom v lete… sa na stavbe kvalifikovane veľa nedá povedať. Pri nasledujúcom „obchodnom“ rokovaní v obchodnej kancelárii tiež nie. Konečná cena okien je silnejší argument a súper. Okná zakúpené touto metodikou sú vystrojené „štandardnými“ dvojsklami, v lepšom prípade možno s vnútornými žalúziami proti preslneniu. Z pohľadu vyššej energetickej efektívnosti (aj návratnosti vyšších vstupov formou úspor za kúrenie), ktorú súčasné technológie skladby okien s trojsklami dovoľujú, je to z dôvodu očakávaných zvyšovaní ceny plynu investorovi na škodu.Popisovaná situácia je základom pre možnú otázku, na ktorú by sme vám chceli dať odpoveď. Znela by: Kedy je vlastne pre stavebníka najoptimálnejší čas zaoberať sa pri plánovaní stavby rodinného domu „svojimi“ oknami? Pre výslednú kvalitu „okna“ je lepší prípad, keď stavebník príde do obchodnej kancelárie s projektom, podľa ktorého stavbu stavia. V tomto prípade je čas na alternatívne rozpracovanie konštrukčnej skladby okien… aj s cenotvorbou, hlavne je však čas na zhodnotenie okien z pohľadu energetického prínosu pre stavebníka. Najdôležitejší poznatok z tohto spôsobu „riešenia“ budúcej objednávky okien je, že cena nemusí byť limitujúcim faktorom. Zákazník si vie položiť na pomyselnú misku váh cenu celej dodávky v rôznych alternatívach a porovnať „jej“ investičnú návratnosť v prevádzkových nákladoch.

Trojsklo – energeticko – ekonomické argumenty

Aby sme vám, milí čitatelia, priblížili, ako trojsklá ovplyvňujú ekonomiku prevádzky stavby rodinného domu, zašli sme do Detvy, sídla firmy Makrowin, ktorá je jedným zo serióznych výrobcov okien. S pánmi Ing. Dušanom Majerom a Jaroslavom Kroupom sme sa dohovorili, že im položíme niekoľko otázok a tiež, že na konkrétnej stavbe štúdie pasívneho domu priblížime a vysvetlíme energetické prínosy, ktoré súčasne porovnávame s cenotvorbou na konkrétnom okne či celom súbore výplní otvorov tejto štúdie pasívneho domu.

DaB: Prvá otázka znela, kedy by sa mal stavebník začať zaujímať o konštrukčnú skladbu „svojich“ okien.
D. Majer: Ja trochu zmením obsah vašej otázky, lebo ak sa o návrh skladby okna má zaujímať stavebník alebo výrobca okien, projektant svoju prácu neurobil dobre. On má predsa navrhnúť kvalitatívne parametre domu. Ak navrhne kvalitný tepelnoizolačný obal, tak dom má nízke náklady na vykurovanie. A do tepelnoizolačného obalu stavby patria aj okná. Projektant by mal teda spočítať straty aj zisky tepla cez okná pri ich rôznej skladbe. Mám na mysli dvoj – či trojsklá, lebo cez sklá sú najväčšie straty. Ak toto urobí (na výpočty existujú počítačové programy), vie stavebníka usmerniť, ako bude „jeho okno“ ovplyvňovať spotrebu tepla, a tým aj zvyšovať alebo znižovať prevádzkové náklady. Ak však program nevlastní, tak navrhne klasiku, t. j. napíše U = 1,1 W/(m2.K) a zákazníkovi „zarobil“ na problém. Kvalitu okna si musí zákazník vyriešiť sám. Projektant sa „vyzul“ zo zodpovednosti za tepelnoizolačnú kvalitu okien. V takomto prípade ide zákazník za viacerými výrobcami a pokúša sa porovnať ponuky sám. Tepelno-technickú kvalitu potom „riešia“ obchodné kancelárie výrobcov okien. To je realita. Projekty s hodnotou U = 1,1 W/(m2.K) sú zlé a, žiaľ, je ich väčšina, čo potvrdzuje aj naša každodenná prax.

DaB: To nemyslíte vážne? Dnes, keď sa celý svet zaoberá úsporou energie?
J. Kroupa: Žiaľ. S oknami už pracujem od roku 1995 a situácia v definovaní tepelno-technickej kvality okien sa nemení. Projektanti buď z opatrnosti, veď nesú zodpovednosť za to, čo navrhli, alebo z neznalosti – to je ten horší prípad, presne nešpecifikujú U_okna, U_g, U_f – dolné indexy sú u parametroch tepelno-technickej kvality celého okna, skla, profilu dôležité. Z rámu, skla a kovania sa okná skladajú. Vysvetlím bližšie: Aj laici už registrujú hodnotu 1,1 (vraj to okná majúmať) a ak to vo svojom projekte zbadajú, tak sa mylne domnievajú, že projekt vyriešil ich problém. Hodnota 1,1 u celého okna (má sa označovať U_okna, môže byť aj U_w) má úplne iný význam ako U_g = 1,1 – tu sa hodnotou 1,1 definuje tepelno-technická kvalita zasklenia a pri ráme U_f = 1,1 je zasa úplne iná tepelno-technická kvalita, lebo takto definovaná je len pre profil, z ktorého sa okno – rám a krídlo – vyrába. Ak teda projektant nepoužije pri označení U = 1,1 dolný index, je to znak nekvality jeho práce. Čo sa deje u výrobcu? Výrobca okna vlastne nevie, čo má mať tepelnoizolačnú hodnotu 1,1 W/(m².K) – celé okno(?), sklo (?) či profil (?), z ktorého okno vyrobí?!

DaB: Ako tento problém výrobcovia okien riešia?
J. Kroupa: To je naša každodenná práca. Musíme zákazníkovi vysvetliť, ako sa okno skladá a vysvetliť, čo konkrétne mu vieme našimi technológiami výroby ponúknuť, aké výsledné U_okna dosiahne, keď sa použijú také či onaké rámy, sklá, kovania, tesnenia… Musíme zákazníka „vyškoliť“ a až potom sa pýtať, ktorý variant konštrukčnej skladby, a tým aj tepelnotechnickej kvality, okna máme naceniť. Najnepríjemnejšie na tejto našej práci je však zistenie, že aj napriek snahe ponúknuť zákazníkovi čo najvyššiu tepelno-technickú kvalitu okien, ktoré vyrábame, zákazník napokon uprednostní najnižšiu cenu, lebo pri najnižšej tepelno-technickej kvalite bola aj cena najnižšia.

DaB: Týmto príspevkom by redakcia chcela čitateľom vyvrátiť ešte jeden mýtus, ktorý sa týka všeobecne rozšíreného tvrdenia či už z radov architektov alebo predajcov okien. Totiž, že z južnej strany objektov je potrebné navrhovať izolačné dvojsklá, aby bolo v domčeku dobre teplúčko. Tvrdenie sa zdôvodňuje faktom, že trojsklá majú horšiu priepustnosť energie slnečného žiarenia ako dvojsklá, a tak zisky tepla sú nižšie. Aby naša informácia bola objektívna, požiadali sme opäť o vyjadrenie firmu Makrowin.
D. Majer: V podstate je to veľmi jednoduché. V zimných mesiacoch cez okná získame teplo len počas jasných dní, keď nám do okien svieti slnko. Ako sami dobre vieme, takýchto dní v zime v našich klimatických podmienkach nie je až tak veľa. Podstatne máme viac dní, keď je v zime zamračené, je hmla alebo sneží. Počas tohto obdobia teplo cez okná len strácame. No keď aj máme pekný slnečný deň, koľko hodín nám svieti do južného okna slnko? Je to 4–5 hodín, keď teplo získavame. Ďalších 19–20 hodín teplo strácame. To ešte nesmieme zabudnúť na nezanedbateľné tienenie od susedných stavieb, ktoré slnečné zisky v zime zmenšujú. Aby som však bol konkrétnejší, praktickú informáciu z evidencie oslnenia nám poskytol Peter Jackanin zo spoločnosti max 15 – v januári 2010 v Marianke pri Bratislave len svietilo slnko24,5 hodiny! Zo 744 hodín! Vo februári to bolo 52 hodín zo 672! A to započítal aj difúzne slnečné oslnenie. Potrebujeme ešte ďalšie argumenty?!

Inšpirujúci príklad z Nemecka

Ročnú bilanciu spotreby tepla potvrdzuje aj modelová štúdia IFT Inštitútu v Rosenheime, ktorá v októbri 2008 posudzovala rôzne konštrukčné skladby trojskiel a dvojskiel na modelovom dome. Posudzovali ten istý dom v mestách Kiel, Freiburg, Würzburg, čo sú mestá v rôznych klimatických pásmach Nemecka. V záverečnej správe sa hovorí, že ak sa v konkrétnom dome použijú izolačné trojsklá v takej skladbe, že  Ug = 0,7 W/(m2.K), g hodnota je 60 – 63 % a prestupnosť svetla LT 72 až 74%, sú okná s trojsklami vo všetkých klimatických pásmach úspornejšie o 120–135 litrov vykurovacieho oleja (tak to posudzuje nemecká norma).

DaB: Našim čitateľom sme v úvode sľúbili spracovať podobnú modelovú situáciu, ako sa popisovalo na príklade z Nemecka. Prosím, aby ste urobili zhodnotenie.
D. Majer: Ako príklad som umiestnil dom Trendy do troch rôznych klimatických oblastí Slovenska – Bratislava, Sliač a Poprad. V rodinnom dome sú použité dve varianty zasklenia. Jeden variant sú všetky okná v trojskle a druhý variant s dvojsklami na južnej strane, aby „nám dvojsklá pekne hriali“. Výsledok si môžete pozrieť v tabuľkách. Jedine s trojsklom aj na južnej strane bolo možné dosiahnuť kladnú energetickú bilanciu okien, čiže okná s trojsklom aj na južnej strane nám priniesli viac tepla, ako stratili. Pri použití dvojskla na južnej strane sú vždy straty väčšie ako zisky.

DaB: Môžem Vás poprosiť o zhodnotenie tohto modelového príkladu?
D. Majer: Verím, že modelová situácia a tabuľky, ktorými ilustrujeme tento náš rozhovor, mi dovolia konštatovať, že tvrdenie, podľa ktorého na južnej strane treba používať dvojsklá miesto trojskiel pri úsporných rodinných domoch, určite nie je správne. Prípadným záujemcom, ktorí by sa chceli so mnou podeliť o svoje názory, pripájam moju emailovú adresu majer(a)makrowin.sk. Rád si s vami podiskutujem aj na našom blogu: makrowin.wordpress.com

DaB: Páni, ďakujem Vám za hodnotné informácie. Nepochybne ste našich čitateľov zorientovali v problematike a presvedčili ich, že ak by sa rozhodli pre výrobky spoločnosti Makrowin, dostanú nielen kvalitné okná, ale aj vysokú pridanú hodnotu vo forme fundovaného poradenstva.

Ing. Pavel Kleskeň, šéfredaktor časopisu DOM a BYT

Čítaj celý článok kliknutím na pdf dokument…

Dom a Byt 11/2010 (pdf, 1.17 MB)

Pri stavbe rodinného domu je čoraz aktuálnejšia téma šetrenia energií. Aby počas prevádzky energeticky pasívneho domu bola strata tepla čo najmenšia a energia čo najefektívnejšie využitá, významnú úlohu zohráva vzduchotesný obal domu.

Vzduchotesnosť obvodového plášťa zabráni únikom tepla alebo chladu a pomocou riadeného vetrania zaistí hygienicky optimálnu výmenu vzduchu. Naprísnejší parameter vzduchotesnosti sa vyžaduje od objektu postaveného v energeticky pasívnom štandarte. Dosiahnutie jej hodnoty n₅₀ = 0,6 h^-1 je pre mnohých investorov a realizačné firmy doslova adrenalínová záležitosť. Prinášame vám preto užitočné informácie a skúsenosti odborníkov z praxe, ktoré môžu cestu k vášmu energeticky pasívnemu domu uľahčiť.
Dobrá vzduchotesnosť je synonymom kvalitnej stavby, zabezpečuje budove nízku energetickú náročnosť, dlhšiu životnosť jej konštrukcií a zvyšuje aj účinnosť zabudovaného vetracieho zariadenia. Významným spôsobom  ovplyvňuje náklady na prevádzku domu, nech je už postavený v akomkoľvek štandarde a z akéhokoľvek materiálu.

Meranie je potrebné

Akú vzduchotesnosť stavba vykazuje, ukáže Blow-door test. Základná hodnotiaca veličina je intenzita výmeny vzduchu netesnosťami obvodového plášťa za hodinu pri umelo vytvorenom rozdiele tlaku medzi exteriérom a interiérom 50 Pa. V energeticky pasívnom dome je prípustná nekontrolovaná výmena vzduchu medzi netesnosťami maximálne 0,6 h^-1. Blow-door test exaktne zistí parameter tesnosti objektu, preto sa oplatí realizovať ho ešte v štádiu pred uvedením budovy do prevádzky a prekrytím vzduchotesnej roviny.

Priebeh merania

Budova má pred začatím testu metódou B uzavreté okná a vonkajšie dvere. Ak ešte nie sú v obvodovom plášti budovy dokončené všetky detaily, ako napríklad komín, vodovod, prípadne elektrika, musia byť prestupy “obálkou” dočasne utesnené. Meranie metódou A prebieha pri reálnych podmienkach, aké budú v dome počas užívania. To znamená, že digestor, komínové a vetracie prieduchy sa uzatvárajú len prevádzkovými klapkami.
Meranie prebieha v dvoch fázach: pri vytvorení podtlaku a pretlaku 50 Pa. Výslednú hodnotu určí počítač spriemerovaním výsledkov oboch meraní. Po skončení merania je vyhotovený záverečný protokol, kde sú zaznamenané namerané hodnoty a ich porovnanie s požadovanými hodnotami. Celý test trvá 3 až 5 hodín a vyjde vás na 300 až 400 €.

Lokalizácia netesností

Detekciu problémových stykov a netesných miest možno urobiť niekoľkými spôsobmi. Najjednoduchší je pomocou navlhčených rúk alebo pomocou dymovej tyčinky. Touto metódou sa však nedá zistiť, aká je rýchlosť prúdenia vzduchu netesnosťami obvodovej konštrukcie. Štandardná metóda je detekcia pomocou anemometra, ktorý meria rýchlosť prúdenia vzduchu na mieste jeho priloženia. Využívaná je aj identifikácia miesta netesnosti termovíziou alebo ultrazvukom.

Na skúsenosti z praxe nám odpovedal odborník na drevené okná pre EPD a certifikovaný konzultant pre pasívne domy Ing. Dušan Majer a odborník na energetickú a technologickú optimalizáciu Peter JACKANIN:

S akými príčinami netesnosti obvodového plášťa sa v praxi najčastejšie stretávate?

DM: Najčastejšou príčinou netesnosti obvodového plášťa, s ktorou sa stretávame, je nevhodne naprojektovaná vzduchotesná rovina, prípadne dokonca absencia vzduchotesnej roviny. Častou príčinou netesnosti objektu je aj použitie nevhodného tesniaceho materiálu a nesprávne resp. nedostatočné prelepenie spojov parobrzdy alebo parozábrany. Lacná hliníková páska určite nie je na tento účel dostatočným riešením. Ďalšie príčiny netesností vznikajú pri realizácii vzduchotesnej roviny:

• nedokonalé alebo žiadne napojenie parozábrany na murivo
• absencia omietok pod sadrokartónom
• nenapojenie vzduchotesnej roviny o podlahu
• nesprávna montáž okien a ich nenapojenie na vzduchotesnú rovinu

PJ: Keďže potenciálne príčiny netesností obvodového plášťa dôverne poznáme, vieme sa so vzduchotesnosťou spoľahlivo vysporiadať. Ak však môžem vysloviť názor, asi najčastejšou príčinou netesností stavieb na Slovensku je skutočnosť, že v stavebnej praxi sa jej ešte stále neprisudzuje potrebná dôležitosť. Chýba tu – česť výnimkám – remeselný fortieľ s dôrazom na kvalitu každého detailu. Príčinou môže byť aj tlak na cenu zo strany investora alebo neúcta k práci predošlej profesie. Keďže v stavbe aj malého rodinného domu – predovšetkým ak je použitý ľahký konštrukčný systém – sú tých detailov tisíce, nemožno sa čudovať, že výsledky merania investora a realizačnú firmu nie vždy potešia. Pred približne 4–5 rokmi boli investori konfrontovaní skutočnosťou – a museli ju akceptovať –, že sa stavebné profesie nové postupy práce nemali kde naučiť. V súčasnosti už nie je dôvod takúto neznalosť tolerovať. Treba povedať, že sa stavebná prax sa vyvíja pozitívne.

Ako najlepšie týmto chybám predísť? Ak sa už vyskytnú, je možné ich dodatočne odstrániť?

DM: Ako som už spomenul, základom je správne navrhnutá vzduchotesná rovina, následne je to kvalita realizácie a jej neustála kontrola. Treba si uvedomiť, že každé prerušenie vzduchotesnej roviny spôsobuje netesnosť, cez ktorú vniká do konštrukcie teplý vzduch. Ten v nej následne skondenzuje. Málokto si uvedomuje, že cez špáru širokú 1 milimeter a dlhú 1 meter može za určitých podmienok – rozdielov teplôt v interiéri a exteriéri – v konštrukcii skondenzovať až 360 g vody za deň. V nekvalitne realizovaných stavbách – bez ohľadu na to, či ide o ľahký alebo masívny konštrukčný systém – je násobne väčší počet takýchto špár, ktoré stavbu narušujú nenápadne avšak nežiaduco účinne. Ak sa netesnosť vo vzduchotesnej rovine detekuje včas, vo väčšine prípadov ju možno dodatočne odstrániť.

PJ: Stotožňujem sa s názorom, že základným predpokladom dostatočnej tesnosti stavby je okrem kvalifikovaného projektanta aj permanentná kontrola jednotlivých etáp výstavby stavebným dozorom. Žiaľ, kontrola je veľmi často škrtaná nákladová položka. Pritom je nepochybné, že dominantný podiel na žiaducom parametri vzduchotesnosti môžu mať všetky profesie realizačnej firmy. Pri práci musia dbať v prvom rade na kvalitu, nie na kvantitu. Ani rýchlosť výstavby nesmie byť prioritou. Len kvalitné detaily môžu tvoriť kvalitný celok. Ak investori šetria na nesprávnom mieste – na kontrole – s veľkou pravdepodobnosťou si predplácajú vážne problémy.
A na druhú časť otázky, či je možné chyby odstrániť, môžem povedať, že vo väčšine prípadov áno. Základným predpokladom je však nielen včasná diagnostika, ale – a to zdôrazňujem –, aj následná vôľa na repasáciu zistených netesností. Objektívne však treba povedať, že stále viac investorov a dodávateľov si už uvedomuje, že vzduchotesnosť nie je len fyzikálna ale aj ekonomická kategória. To, že merná potreba tepla je priamo závislá od nameranej hodnoty vzduchotesnosti, dokazuje spomenutá stavba, ktorá bude mať dlhodobo nižšie nároky na zabezpečenie tepelného komfortu, nebude vyžadovať žiadne sanácie a jej životnosť bude takmer neobmedzená.

Stretli ste sa už s takými vážnymi pochybeniami pri realizácii vzduchotesnosti obvodového plášťa, ktorých dôsledky sa už nedali po odhalení Blow-door testom odstrániť, a teda objekt nedosiahol očakávaný pasívny štandard? O aké chyby išlo?

DM: Žiaľ, áno. Pôvodne deklarovaný nízkoenergetický objekt sme mali otestovať. Vzduchotesná rovina bola umiestnená nesprávne a už v projekte bolo naplánované jej prerušenie. V ďalších prípadoch mala tvoriť v masívnom konštrukčnom systéme vzduchotesnú rovinu omietka. Najčastejším defektom v týchto stavbách bola absencia omietok pod sadrokartónom. Investori aj realizačné firmy šetrili na nesprávnom mieste. Keďže sme Blow-door test urobili vo fáze, keď profesie v interiéroch finišovali s dokončovacími nátermi, o odstránenie zistených netesností už nebol záujem vzhľadom na ďalšie nemalé náklady ani finančné prostriedky.

PJ: Ja som sa s takýmto prípadom nestretol. Ako dokazujú naše fotografie, dosahujeme hodnoty hlboko pod prípustný parameter pre EPD. To dokazuje, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keďže sa však pán Majer dostatočne obšírne vyjadril k chybám stavieb, upriamil by som pozornosť vašich čitateľov na často opomínanú oblasť výstavby. Vzduchotesnosťou sa totiž – česť výnimkám – zväčša nezaoberajú investori ani ich dodávatelia, ktorí rekonštruujú bytové stavby. Nedá mi nespomenúť na katastrofálnu montáž pri výmene okien v panelovom dome pred jeho zateplením na jar tohto roka. Investorka, keďže nebola odborne zdatná, urobila veľmi správne rozhodnutie. To jej ušetrilo množstvo peňazí, starostí a nepochybne aj zdravotných problémov. Pred omietnutím montážnych špár ma požiadala o overenie správnosti montáže. Okrem toho, čo som mal možnosť vidieť, bolo pre mňa šokujúce, že ma dodávateľská firma opakovane presviedčala o zbytočnosti zabezpečenia vzduchotesnej a vetrotesnej roviny. Vraj to cenu plastových okien len zbytočne predražuje a že počas jej praxe mal takúto požiadavku len jeden nemenovaný ministerský úradník. Keď som sa odvolal na platnú normu (STN 73 3140) a žiadal okná zdemontovať, očistiť a osadiť správne (čo sa, prirodzene, stretlo s veľkou nevôľou), vysvitlo, že normu nepoznajú, netušia, aké pásky treba použiť a kde ich môžu kúpiť. Rád by som dúfal, že si platnú normu už naštudovali.

Na ktoré stavebné detaily treba klásť z hľadiska vzduchotesnosti najväčší dôraz?

DM: Ako už bolo viackrát spomenuté, najčastejšie sa netesnosti prejavia v mieste prerušenia vzduchotesnej roviny – prestup komína, nesprávne osadenie okien, prestup vodovodných/kanalizačných potrubí alebo elektrickej prípojky, napojenie vzduchotesnej roviny na podlahu alebo murovanú nosnú konštrukciu.

PJ: Bez ohľadu na použitý konštrukčný systém môže každý konštrukčný spoj a prestup cez obvodový plášť pri nesprávnom návrhu a realizácii nepríjemne prekvapiť. Je dôležité, aby sa každému detailu venovala rovnaká pozornosť bez ohľadu na jeho pracnosť alebo finančnú náročnosť. Prax jednoznačne potvrdila, že dobrý parameter vzduchotesnosti závisí od starostlivo dodržiavanej technologickej disciplíny. Je nevyhnutné robiť výkony precízne a v správnom poradí. Rovnako dôležitá je aj motivácia na dosiahnutie prísnych parametrov EPD všetkými zainteresovanými a dôsledná kontrola všetkých fáz výstavby. Racionálne uvažujúci partneri vo výstavbe nepokladajú precízny stavebný dozor, teda kontrolu, za šikanovanie. Kvalifikovaná kontrola nie je síce lacná a niekedy je aj nepríjemná, avšak je jednoznačne najrýchlejšia a najjednoduchšia možnosť veľa sa naučiť. Iste mi dáte za pravdu, že je rozumné, ak už ktokoľvek urobí chybu, aby ju urobil dvakrát – prvý- a poslednýkrát.

Kto vykonáva skúšku vzduchotesnosti?

PJ: Dnes je na Slovensku už viacero podnikateľských subjektov, ktoré vlastnia potrebnú technológiu a vedia stavbu kvalifikovane otestovať. Spoločnosť max 15 spolupracuje so spoločnosťou Makrowin. Našu dôveru si získali už v roku 2005. Do stavieb zabudovávali svoje okná vzduchotesne v období, kedy sa tomuto parametru na Slovensku neprikladala žiadna dôležitosť. Firma s takýmto kvalitatívnym a technologickým náskokom – ako jediný slovenský výrobca drevených okien je držiteľom certifikátu PHI Darmstadt, ktorý dokladuje ich vhodnosť na zabudovanie do EPD – má jednoznačne množstvo cenných skúseností. Ak to mám vyjadriť aj trochu inak – uľahčuje nám našu prácu.

DM: Môžem potvrdiť, že nie sme na Slovensku jediní, kto vie tesnosť stavby otestovať. Pôvodne sme túto službu mienili poskytovať našim zákazníkom, ktorí by tak dostali vo fáze merania metódou B garanciu, že sme im naše okná nielen vyrobili, ale aj nainštalovali technologicky správne a kvalitne. Verili sme, že nás naši zákazníci požiadajú aj o test metódou A. O niečo neskôr sme sa však rozhodli pomôcť zvyšovať kvalitu stavieb na Slovensku aj externým meraním. Uvedomili sme si, že len exaktná certifikovaná metóda merania čo najväčšieho množstva stavieb môže zlepšiť kvalitu projekčných aj realizačných subjektov.

Ing. arch. Inéz BÚCI, časopis Pekné BÝVANIE tipy a trendy 2010

Čitaj celý článok kliknutím na pdf dokument…

Pekné bývanie 2010/10 (pdf, 1.79 MB)